segunda-feira, 30 de janeiro de 2023

Prece cristã "Pai Nosso" em Guajajara

URERU (“PAI NOSSO”)

Mt 6, 9-13

 

Ureru ywate har,

Tuwe teko paw umuwete

katu nerer wà nehe,

Nerer ikatuahy ma'e wà nehe.

10 Tuwe teko paw wiko neremiruze'eg

romo wà nehe.

Ta'e wanuwihawete romo ereiko ne xe.

Nereko haw pe har uzapo neremiapo

putar haw a'e wà.

Tuwe ywy rehe har uzapo neremiapo

putar haw a'e wà nehe no.

11 Kutàri emur ureremi'u urewe nehe.

12 Urereharaz amogwer wanemiapo

kwer ikatu 'ym ma'e wi ure.

Nezewegatete, emunàn ureremiapo

kwer ikatu 'ym ma'e nehe no,

izuwi nereharaz pà nehe no.

13 Aze urepurapo wer ikatu 'ym

ma'e rehe nehe,

Uremupytu'u kar pe iapo 'ym

mehe we nehe.

Números na língua Tenetehara / Guajajara

 3. Os números fornecidos por Whatsapp por PRC (17/02/2022):


1 - Pitài.

 02 - Mokoz.

 03 - Na’iruz.

 04 - Zeirugatu.

 05 - Po.

 06 - Potài.

 07 - Pukoz.

 08 - Po’iruz ou Puruz.

 09 - Porugatu.

 10 - Pa paw.

11 - Patài.

12 - Pakoz.

13 - Pa’iruz.

 14 - Parugatu.

 15 - Papo.

 16 - Papotài.

 17 - Papokoz.

 18–Papo’iruz ou Paporuz.

 19 - Paporugatu.

 20 - Mokoz Pa.

 21 - Mokoz patài.

 22 - Mokoz pakoz.

 23 - Mokoz pa’iruz ou Paruz.

 24 - Mokoz zeirugatu.

 25 - Mokoz papo.

 26 - Mokoz papotài.

 27 - Mokoz papokoz.

 28 - Mokoz papo’iruz ou Paporuz.

 29 - Mokoz paporugatu.

 30 - Na’iruz pa.

 40 - Zeirugatu pa.

 50 - Po pa.

 60 - Potài pa.

 70 - Pokoz pa.

 80 - Po’iruz pa ou Poruz pa.

 90 - Porugtu pa

0 - Pitài’ym (apostila do prof. Urutau).


O sistema de numeração parece ser inspirado no Guarani paraguaio.

 

Anotações de JOSÉ ARISTIDES DA SILVA GAMITO. 

Conversação na língua Tenetehara / Guajajara

 2. Fragmentos de conversas do Whatsapp (Grupo CPB Ze’egete, 13/01/2022):


  • Katu eiko ni’à no? Como você está? Katu ihà no. Estou bem. Katu kwa aiko ihà ty.  Estou mal, cara. Katu aipo erupi. Obrigado. 

  • Ahem mai’u haw pe kury. Cheguei ao restaurante agora. 

  • Ne nupà ta ywyra pupe nehem. Eu vou te dar uma paulada. 

  •  Ehem taw pe kury. Você chegou na aldeia. 

  • Zane ku’em teko wà!!! Pekatu paw peiko aipo? Bom dia, gente! Estão todos bem (aí?)?

  • Ikatuahy pa neà non?  Está(estás) muito bom […]?

  • Kwa! Katu ty Ah! Bom, cara {tentativa de tradução}. Kwa (interjeição ah).

  • Ma’e nerekohaw? Onde você mora? (Qual é sua moradia?)

  • Oh! Hamete aipo pa! A'e rupi tuwe iputar haw xe. Oh! Isso é verdade! Então/por isso [...]

  • Ze’egete rehe har? (Ou) tupi izemàner rehe har? [Emerson] Sobre o Ze’gete ou tupi?

  • Xe Wiwa ywy rehe pa, taw Santa Maria pe. Aqui na terra Wiwa, na cidade de Santa Maria. [Tentativa de tradução].

  • Ah! Maranhão pe a'e? É no Maranhão? Fica no Maranhão?

  • Há’a pa. Sim, é.

  • Ikatu hemyrypar. Que bom [lit. é bom], meu amigo.

  • Pa(w )rupi ty, aze heta newe emur kar hewe. Tudo, rapaz. se tiveres faz vir para mim. (Tudo o que tiveres manda pra mim.)

  • Há’a ty. Sim, cara.

  • Heta wiwi ihew ihà ty. (em resposta a: “queres um vocabulário tupi-português?”) Eu tenho (wiwi=continuamente?), rapaz.

  • Azamutar katu Zane ze'eg' rehe ze'egaw ihe ty wà. Eu gosto muito de falar na nossa língua, caras.(?)

  • Nakwaw paw kwaw ihe no ta'e azemu'e tekoko ihe no xe. Não sei tudo também, porque estudo (estou estudando?) também.

  • Heruà ty, wizài amo no ze'egaw kwez xe ihà no. (em resposta a: “resumo do que tá pegando”) Não sei, cara. Qualquer [...] língua agora(?) aqui(?) [...]

  • Emanukwaw we rezehe aipo. Ainda lembra de mim?

  • Katu pà. Obrigado.

  • Za’aw ri:  boa noite. Na despedida, na saída. Forma curta (apócope): zazu ri.

  • Amono Mari kwez xe grupo pupe. Coloquei/Adicionei (agora há pouco) a Maria no grupo.

  • Aker taha ihà kury. Vou dormir agora. Já vou dormir.

  • Ekwaw zapo haw ra’a. Você sabe fazer, sim.

  • Nakwaw kwaw ihe. Eu não sei.

  • Katu (i)po hameteahy.  Bom [...} muito verdadeiro. (?).

  • Peiko katu ty wà. Vocês andam direito. / Vocês se comportem.

  • Hepizàn mehewe eremono ma'eragapaw kwez. Mandaste essa mensagem enquanto eu escrevia.

  • Hereha ikene’o katu tuweharupi. Meus olhos sempre bem cansados.

     

    Anotações de: EMERSON JOSÉ SILVEIRA  e JOSÉ ARISTIDES DA SILVA GAMITO 

Vocabulário da Língua Tenetehara / Guajajara

 1. Registro de vocabulário e  de notas gramaticais


  • ata — caminhar. # xiata nós (incl.) caminhamos.

  • awyzeharupi — pela direita (DGP para sempre).

  • aze ru’u — talvez.

  • (e)mur kar - mandar, fazer vir.

  • ha’a — sim (resposta simples).

  • hamete (DPG: azehamete) — é verdade. # Hamete aipo ty! Aí é verdade, rapaz! {tentativa de tradução}. Hamete nà ri'i pa. [...]

  • hehawowok — abrir os olhos (como filhotes de cachorros, por exemplo).

  • heha za’ok - o olho está com lágrimas, está chorando.

  • hem — chegar (TA gûasem). sair (TA sem).

  • heruà / heruwà — não sei.

  • heta - ter, existir.

  • ihà — variante de ihe — eu.

  • kair — (DGP dá “1. riscar; 2. escrever; 3. entalhar”, mas o usuário “PRC” do grupo CPB Ze’egete rejeitou uma tradução usando kair como ‘escrever’; disse que é só ‘risco’ e sugeriu substituir por pizàn.

  • katu — bom. # Katu aipo a'e rupi nò — (fórmula de agradecimento). Katu aipo ty — está bem [concordando]. Katu aipo (uhyk aipo) — está bom (já chega).

  • ku’em haw — manhã (substantivo) (não apenas ku’em).

  • kwa - ah! ( interjeição).

  • ma’e mehe — quando?

  • ma’e pe — onde? aonde? para onde?

  • ma’e wi — de onde? donde?

  • Mair — Deus.

  • mai’u (TA mba’e’u; sin. TA karu) — comer (v.i.)

  • muku’i - esmagar.

  • manukwaw (DPG: ima'enukwaw) - lembrar-se. Constrói-se com rehe.

  • màràzàwe tuwe — por que?

  • mehe we / mehewe — enquanto.

  • mono - colocar, adicionar. Constrói-se com pupe.

  • mupyty (DGP wàpytym; TA obapytym (s) tapar (buraco)) — fechar; cobrir(?).

  • mupytymaw (DPG iwàpytymaw fechadura; TA obapytymbaba (r,s) tapadura, rolha) — tampa. zapepo mupytymaw — a tampa da panela.

  • nàn — não (resposta simples).

  • nehe — (partícula de futuro no fim da frase). Ver: putar.

  • pizàn — (v.i. ou v.t.?) escrever. (Melhor que kair, que só significa ‘riscar’, segundo “PRC”.). ipizàn haw - instrumento de escrever; lápis, caneta.

  • putar

    1. querer.

    2. (partícula de futuro) (geralmente acompanhado de nehe no fim da frase). # Amai’uputar aha ihà ri’i pa. Vou comer.

  • pyhaw — noite.

  • pytun — escuro. (Muitos não reconhecem como "noite", ver pyhaw.)

  • ri’i — (passado recente) há pouco tempo. Variante: rihi.

  • ta — abreviação de putar (partícula de futuro).

  • ta’e… kyn — (mulher falando com mulher) porque.

  • ta’e… xe — (homem falando) porque.

  • ta’e… ’y — (mulher falando com homem) porque.

  • tuwe

    1. (no início da oração) (modo permissivo/volitivo) Tomara que; que (tal coisa aconteça); seria bom que; deixa que # . 

    2. (enfatiza o termo precedente). # Azerurar tue hehe ihe. Confio mesmo nele.

  • tupàn

    1. trovão; raio; exprime o fenômeno relâmpago seguido de trovão. # Tupàn werawahy. Está caindo raio;

    2. Deus; porém, o significado/sentido de Deus não é reconhecido por muitos falantes nativos). Ver zaneru ywatehar, Mair.

  • uzamutar katu -  gostar muito. Constrói-se com rehe.

  • wiko katu - estar bem.

  • zaneru ywatehar — Deus, literalmente, “nosso pai do céu", {segundo Harrison, ywate:  alto céu, lá em cima; cognato do TA ybaté}.

  • zapo haw - como fazer, maneira de fazer. #Ekwaw zapo haw ra’a. Você sabe fazer, sim.

  • ze’egaw - fala, língua, maneira de falar. Constrói-se com rehe.

     

    Anotações de: EMERSON JOSÉ SILVEIRA  e JOSÉ ARISTIDES DA SILVA GAMITO